Život Prešova
online
online
Posledný deň života Ľudmily Cervanovej nastal práve pred 40 rokmi
09.07.2016 Bratislava
Bratislava 9. júla (TASR) – V sobotu 9. júla uplynie 40 rokov odvtedy, ako bratislavský Unic Klub v Mlynskej doline opustila medička Ľudmila Cervanová. Jej vražda patrí k najznámejším prípadom v dejinách československej a slovenskej kriminalistiky a justície.
Podľa záverov vyšetrovania odišla študentka vo večerných hodinách na zastávku autobusu, kde ju skupina páchateľov mala približne o 22.30 hodine násilím vtiahnuť do auta, odviezť do bytu na Varínskej ulici v Bratislave, opiť a znásilniť. Keďže obeť sa únoscom vyhrážala, že skutok oznámi polícii, rozhodli sa, že študentku zavraždia. Naložili ju zviazanú do kufra auta, previezli do Kráľovej pri Senci k termálnemu jazierku a hodili do vody. Neskôr ju z jazierka vytiahli a previezli k potoku Čierna Voda, kde telo objavil náhodný okoloidúci 14. júla 1976. Zo zločinu obvinila polícia Milana A., Miloša K., Juraja L., Romana B. Pavla B. Františka Č a Stanislava D. Obvinených v septembri 1982 uznal bratislavský Krajský súd za vinných a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody od štyroch do 24 rokov.
Jedna z vyšetrovacích verzií, ktorá sa po roku 1989 dostala na verejnosť hovorila, že vraždu Cervanovej mali spáchať arabskí študenti, ktorí mali v Československej socialistickej republike (ČSSR) politický azyl. Sedemčlenná skupina odsúdených prišla s tvrdením, že Cervanovú nikdy nevideli. K činu sa časť z nich priznala iba preto, že sa im vyšetrovatelia vyhrážali trestom smrti.
TASR prináša výberovú chronológiu prípadu vraždy medičky Ľudmily Cervanovej.
1976 - Prvým podozrivým v kauze vraždy Cervanovej bol študent Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského (FTVŠ UK) v Bratislave J. H., po deviatich mesiacoch ho však na základe alibi prepustili.
1977 - Vyšetrovaním prípadu poverili bývalého zástupcu náčelníka pražskej kriminálky Eduarda Pálku. Podľa neoveriteľných dôvodov sa tak malo udiať na zásah prezidenta ČSSR Gustáva Husáka, ktorému otec zavraždenej študentky odmietol prevziať vyznamenanie do vyriešenia prípadu. Bol inštruktorom letectva na základni v Piešťanoch.
1977-1978 - Vyšetrovatelia začali po preverovaní dostupne známych účastníkov diskotéky rozpracovávať tzv. nitriansku stopu vysokoškolských študentov.
1981 - Na základe výpovede svedkyne udalostí po odchode z inkriminovanej diskotéky boli z vraždy medičky obvinení Milan A., Pavol B., Roman B., František Č., Stanislav D., Miloš K. a Juraj L.
1982 - Obvinených uznal Krajský súd (KS) v Bratislave za vinných a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Rozsudok znel: Miloš K. - 24 rokov odňatia slobody, Milan A. - 22 rokov, Roman B. - 20 rokov, Stanislav D. - 18 rokov, František Č. - 12 rokov, Pavol B. - osem rokov, Juraj L. - štyri roky.
1983 - Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky (NS SSR) zamietol odvolanie siedmich odsúdených a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave.
1990 - Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (NS ČSFR) prerokoval prípad vraždy Cervanovej, na návrh generálneho prokurátora ČSFR Tibora Böhma zrušil rozsudok bratislavského KS potvrdený najvyšším slovenským súdom a celý prípad vrátil na opätovné prerokovanie. Obžalovaní sa dostali na slobodu.
1991-1995 - Vytýčili niekoľko pojednávaní, no vyšetrovanie kauzy nepokračovalo.
2000 - Obžalovaní sa pre súdne prieťahy obrátili na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Ten ich podanie v roku 2002 zamietol a ako dôvod uviedol nevyčerpanie vnútroštátneho prostriedku nápravy.
november 2003 - Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) rozhodol, že za prieťahy v súdnom konaní patrí obžalovaným z vraždy a znásilnenia medičky Ľudmily Cervanovej odškodné vo výške 2.300.000 Slovenských korún (Sk).
2004 - Senát bratislavského Krajského súdu vyniesol verdikt nad šiestimi obžalovanými z vraždy Cervanovej. Uznal ich vinnými. V tretej nápravnovýchovnej skupine si mal Miloš K. odsedieť 13 rokov, rovnako aj Milan A. Na jedenásť rokov bol odsúdený František Č., na desať rokov Stanislav D., Pavla B. odsúdil súd na šesť rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine a Juraja L. na tri roky v najmiernejšej - prvej. Ďalší z pôvodne odsúdených Roman B. (1954) bol zo zdravotných dôvodov vylúčený na samostatné konanie. Všetci dosúdení sa odvolali. Obhajca Allan Böhm tvrdil, že dôkazy o vražde boli zmanipulované a súd pracoval v roku 1982 s podvrhmi.
17. decembra 2008 - Okresný súd (OS) v Piešťanoch zamietol žiadosti o podmienečné prepustenie Milana A. a Miloša K. odsúdených za vraždu Cervanovej. Milošovi K. nepomohla ani záruka, ktorú súdu ponúkol primátor Nitry Jozef Dvonč.
27. januára 2009 - Jedného z posledných dvoch odsúdených v kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej Miloša Kocúra prepustil Krajský súd v Trnave z výkonu trestu odňatia slobody. Rozhodol tak o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu v Piešťanoch z polovice decembra 2008. Krajský súd rozhodol, že odsúdeného Kocúra z výkonu trestu prepustí podmienečne, pričom mu zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov.
14. októbra 2009 – Okresný súd v Nitre prepustil podmienečne na slobodu Milana Andrášika, ktorý bol posledným odsúdeným v kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej.
23. júna 2011 - Prípadu medičky Ľudmily Cervanovej bola venovaná relácia verejnoprávnej RTVS Pod lampou. Moderátor Štefan Hríb si do vysielania pozval mužov, ktorí boli za vraždu študentky právoplatne odsúdení. Všetci tvrdili, že proces v období socializmu vykonštruovala štátna moc. Proti informáciám v relácii ostro protestovala Generálna prokuratúra SR.
7. mája 2013 - Dokument Kauza Cervanová s podtitulom Pravda je jednoduchá. Lži sú zložité vstúpil do slovenských kín a stal sa najnavštevovanejším klubovým filmom. Režisérom snímky bol Robert Kirchhoff.
2. októbra 2014 - Šiesti odsúdení v kauze Ľudmily Cervanovej neuspeli na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP). Vo svojom rozhodnutí v prvom rade súd konštatoval, že nemá právomoc zaoberať sa tou časťou trestného konania, ktorá prebehla pred rokom 1992, kedy Dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd nadobudol účinnosť vo vzťahu k bývalej ČSFR.
Odsúdení vo svojich sťažnostiach tvrdili, že v trestnom konaní, ktoré sa začalo ešte v roku 1976 a definitívne skončilo v roku 2009, došlo k porušeniu ich práva na spravodlivé konanie. Namietali, že súdy v trestnom konaní proti nim nepripustili všetky relevantné dôkazy, najmä svedecké výpovede získané tesne po skutku a uložené v archívoch ministerstva vnútra a znalecký posudok z roku 2004, a to napriek príkazu federálneho najvyššieho súdu, ktorý v roku 1990 zrušil pôvodný odsudzujúci rozsudok a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na nové konanie. Súdy podľa nich nezistili všetky skutkové okolnosti a rozhodli svojvoľne.
7. decembra 2015 - Právnická elita - sudcovia Najvyššieho súdu SR, prokurátori generálnej prokuratúry, súdni znalci, dekani právnických fakúlt i vyšetrovatelia uviedli do života knihu Kauza Cervanová I. o vyšetrovaní najznámejšieho prípadu slovenskej kriminalistiky a justície. Autorom publikácie s podtitulom Ako vrahovia klamali verejnosť a vysmievali sa spravodlivosti je bývalý novinár a šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth.
Podľa záverov vyšetrovania odišla študentka vo večerných hodinách na zastávku autobusu, kde ju skupina páchateľov mala približne o 22.30 hodine násilím vtiahnuť do auta, odviezť do bytu na Varínskej ulici v Bratislave, opiť a znásilniť. Keďže obeť sa únoscom vyhrážala, že skutok oznámi polícii, rozhodli sa, že študentku zavraždia. Naložili ju zviazanú do kufra auta, previezli do Kráľovej pri Senci k termálnemu jazierku a hodili do vody. Neskôr ju z jazierka vytiahli a previezli k potoku Čierna Voda, kde telo objavil náhodný okoloidúci 14. júla 1976. Zo zločinu obvinila polícia Milana A., Miloša K., Juraja L., Romana B. Pavla B. Františka Č a Stanislava D. Obvinených v septembri 1982 uznal bratislavský Krajský súd za vinných a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody od štyroch do 24 rokov.
Jedna z vyšetrovacích verzií, ktorá sa po roku 1989 dostala na verejnosť hovorila, že vraždu Cervanovej mali spáchať arabskí študenti, ktorí mali v Československej socialistickej republike (ČSSR) politický azyl. Sedemčlenná skupina odsúdených prišla s tvrdením, že Cervanovú nikdy nevideli. K činu sa časť z nich priznala iba preto, že sa im vyšetrovatelia vyhrážali trestom smrti.
TASR prináša výberovú chronológiu prípadu vraždy medičky Ľudmily Cervanovej.
1976 - Prvým podozrivým v kauze vraždy Cervanovej bol študent Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského (FTVŠ UK) v Bratislave J. H., po deviatich mesiacoch ho však na základe alibi prepustili.
1977 - Vyšetrovaním prípadu poverili bývalého zástupcu náčelníka pražskej kriminálky Eduarda Pálku. Podľa neoveriteľných dôvodov sa tak malo udiať na zásah prezidenta ČSSR Gustáva Husáka, ktorému otec zavraždenej študentky odmietol prevziať vyznamenanie do vyriešenia prípadu. Bol inštruktorom letectva na základni v Piešťanoch.
1977-1978 - Vyšetrovatelia začali po preverovaní dostupne známych účastníkov diskotéky rozpracovávať tzv. nitriansku stopu vysokoškolských študentov.
1981 - Na základe výpovede svedkyne udalostí po odchode z inkriminovanej diskotéky boli z vraždy medičky obvinení Milan A., Pavol B., Roman B., František Č., Stanislav D., Miloš K. a Juraj L.
1982 - Obvinených uznal Krajský súd (KS) v Bratislave za vinných a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Rozsudok znel: Miloš K. - 24 rokov odňatia slobody, Milan A. - 22 rokov, Roman B. - 20 rokov, Stanislav D. - 18 rokov, František Č. - 12 rokov, Pavol B. - osem rokov, Juraj L. - štyri roky.
1983 - Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky (NS SSR) zamietol odvolanie siedmich odsúdených a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave.
1990 - Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (NS ČSFR) prerokoval prípad vraždy Cervanovej, na návrh generálneho prokurátora ČSFR Tibora Böhma zrušil rozsudok bratislavského KS potvrdený najvyšším slovenským súdom a celý prípad vrátil na opätovné prerokovanie. Obžalovaní sa dostali na slobodu.
1991-1995 - Vytýčili niekoľko pojednávaní, no vyšetrovanie kauzy nepokračovalo.
2000 - Obžalovaní sa pre súdne prieťahy obrátili na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Ten ich podanie v roku 2002 zamietol a ako dôvod uviedol nevyčerpanie vnútroštátneho prostriedku nápravy.
november 2003 - Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) rozhodol, že za prieťahy v súdnom konaní patrí obžalovaným z vraždy a znásilnenia medičky Ľudmily Cervanovej odškodné vo výške 2.300.000 Slovenských korún (Sk).
2004 - Senát bratislavského Krajského súdu vyniesol verdikt nad šiestimi obžalovanými z vraždy Cervanovej. Uznal ich vinnými. V tretej nápravnovýchovnej skupine si mal Miloš K. odsedieť 13 rokov, rovnako aj Milan A. Na jedenásť rokov bol odsúdený František Č., na desať rokov Stanislav D., Pavla B. odsúdil súd na šesť rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine a Juraja L. na tri roky v najmiernejšej - prvej. Ďalší z pôvodne odsúdených Roman B. (1954) bol zo zdravotných dôvodov vylúčený na samostatné konanie. Všetci dosúdení sa odvolali. Obhajca Allan Böhm tvrdil, že dôkazy o vražde boli zmanipulované a súd pracoval v roku 1982 s podvrhmi.
17. decembra 2008 - Okresný súd (OS) v Piešťanoch zamietol žiadosti o podmienečné prepustenie Milana A. a Miloša K. odsúdených za vraždu Cervanovej. Milošovi K. nepomohla ani záruka, ktorú súdu ponúkol primátor Nitry Jozef Dvonč.
27. januára 2009 - Jedného z posledných dvoch odsúdených v kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej Miloša Kocúra prepustil Krajský súd v Trnave z výkonu trestu odňatia slobody. Rozhodol tak o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu v Piešťanoch z polovice decembra 2008. Krajský súd rozhodol, že odsúdeného Kocúra z výkonu trestu prepustí podmienečne, pričom mu zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov.
14. októbra 2009 – Okresný súd v Nitre prepustil podmienečne na slobodu Milana Andrášika, ktorý bol posledným odsúdeným v kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej.
16. februára 2011 - Testovaniu na detektore lži sa podrobili Milan Andrášik a Miloš Kocúr, odsúdení v prípade Cervanová. Podľa amerického examinátora na detektor lži (PDD) Roberta E. Leeho sa testovaná dvojica na vražde medičky Ľudmily Cervanovej nezúčastnila, nepoznali ju a s týmto trestným činom nemali nič spoločné, ich priznanie na polícii bolo jednoznačne vynútené. Slovenské právo výsledky získané pomocou detektora lži neuznáva.
23. júna 2011 - Prípadu medičky Ľudmily Cervanovej bola venovaná relácia verejnoprávnej RTVS Pod lampou. Moderátor Štefan Hríb si do vysielania pozval mužov, ktorí boli za vraždu študentky právoplatne odsúdení. Všetci tvrdili, že proces v období socializmu vykonštruovala štátna moc. Proti informáciám v relácii ostro protestovala Generálna prokuratúra SR.
7. mája 2013 - Dokument Kauza Cervanová s podtitulom Pravda je jednoduchá. Lži sú zložité vstúpil do slovenských kín a stal sa najnavštevovanejším klubovým filmom. Režisérom snímky bol Robert Kirchhoff.
2. októbra 2014 - Šiesti odsúdení v kauze Ľudmily Cervanovej neuspeli na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP). Vo svojom rozhodnutí v prvom rade súd konštatoval, že nemá právomoc zaoberať sa tou časťou trestného konania, ktorá prebehla pred rokom 1992, kedy Dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd nadobudol účinnosť vo vzťahu k bývalej ČSFR.
Odsúdení vo svojich sťažnostiach tvrdili, že v trestnom konaní, ktoré sa začalo ešte v roku 1976 a definitívne skončilo v roku 2009, došlo k porušeniu ich práva na spravodlivé konanie. Namietali, že súdy v trestnom konaní proti nim nepripustili všetky relevantné dôkazy, najmä svedecké výpovede získané tesne po skutku a uložené v archívoch ministerstva vnútra a znalecký posudok z roku 2004, a to napriek príkazu federálneho najvyššieho súdu, ktorý v roku 1990 zrušil pôvodný odsudzujúci rozsudok a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na nové konanie. Súdy podľa nich nezistili všetky skutkové okolnosti a rozhodli svojvoľne.
7. decembra 2015 - Právnická elita - sudcovia Najvyššieho súdu SR, prokurátori generálnej prokuratúry, súdni znalci, dekani právnických fakúlt i vyšetrovatelia uviedli do života knihu Kauza Cervanová I. o vyšetrovaní najznámejšieho prípadu slovenskej kriminalistiky a justície. Autorom publikácie s podtitulom Ako vrahovia klamali verejnosť a vysmievali sa spravodlivosti je bývalý novinár a šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth.
0
www.ZIVOTPO.sk
